Ľudia sa ma často pýtajú, ako je to možné, že som žil na toľkých miestach, čo ma tam tiahlo a aká bola moja motivácia. Na tieto otázky ani sám nemôžem odpovedať, asi lebo ma to baví, lebo som taký typ človeka.

Jednou z príčin určite bola, že ak som sa už necítil na jednom mieste komfortne, pocítil som to na mojej pracovnej výkonnosti. Málo a neefektívne som pracoval, nič som nestíhal a potom zostávalo aj málo času na moje hobby a privátny život.

Tak som zbalil veci a presťahoval sa do iného mesta, alebo dokonca do inej krajiny. Hoci posledný prípad, keď som sa presťahoval z Kyjeva a Berlína (dve mestá medzi ktorými som od 2011 do 2015 pendloval) a presťahoval sa do Moskvy, som opustlť nie v dôsledku mojich pocitov, ale vplyvom politickej situácie, s ktorou som sa vôbec nestotožňoval. V Berlíne som zatvoril moju firmu a všetky aktivity, lebo som sa nemohol pozerať na to, ako nemecký štát veľkoryso rozdáva peniaze migrantom. A situáciu v Kyjeva v 2014 roku netreba rozpisovať, to každý inteligentný človek z rozhľadom chápe.

Treba podotknúť, že cestovanie nenávidím. Vždy som preferoval žiť v nejakom meste dlhší čas, ako len zdržať sa tam niekoľko dní.

Zmena mesta, alebo krajiny je perfektná vec a je to dobrodružstvo. Ale nie každý je na to pripravený. Pre niekoho, ako pre mňa je to niečo zaujímavé a vzrušujúce, pre iného je to stres, že by ho to zabilo. Najnovšie sa chystám pobudnúť nejaký čas v Kolumbii, alebo na Paname. Uvidíme kam ma ešte vietor zavanie.

Ak chceš dosiahnuť trvalý úspech, musíš niečo zmeniť natrvalo

Nechcem tvrdiť, že ak sa necítiš dobre, mal by si zbaliť veci a ísť žiť do inej krajiny. Všetko musí byť v rámci možností, ale hlavne v rámci tvojich vnútorných limitov. Preto by si mal minimálne rozmýšľať nad zmenou zamestnania. Pretože ak robíš niečo len pre peniaze, aby si mohol platiť účty, ale pritom ťa to vôbec nebaví, to maximálne ubíja tvoju osobnosť, až raz totálne ohlúpneš.

Aj zmena zamestnania vyžaduje určitú odvahu a schopnosť riskovať. A na to tiež nie je každý pripravený, alebo nie je ten typ človeka. Ty musíš robiť iba veci, ktoré ti nebudú robiť stres.

Mohandas Gandhi krásne charakterizoval kruh komfortu, ktorý je ohraničený strachom. Medzi týmto komfortom a strachom je niečo, kde máme výzvu učiť sa. A práve v tejto zóne by si sa mal nachádzať. Nemal by si byť v zóne komfortu, kde je pohodička a už vôbec nie v zóne teroru, kde ťa všetko stresuje.

Ak napríklad vieš, že zmena mesta a krajiny môže byť pre teba zóna teroru, treba zmeniť zamestnanie, alebo začať podnikať v inej sfére. Ak je to pre teba teror, tak musíš zmeniť napr. inú pozíciu vo firme, alebo ak si podnikateľ, začať pracovať na inom projekte.

Pre mňa osobne zmena krajiny je už po rokoch úplná pohodička a povedal by som, že až zóna maximálneho komfortu. Lebo sa pozerám na to, ako na nové dobrodružstvo, nový druh zábavy, nové možnosti.

Skrátka tá trvalá a viditeľná zmena sa musí u teba uskutočniť, ale všetko to musí byť v zóne, kedy si s tým ešte OK a nemáš z toho zdraviu škodlivý stres.

Facit: Ako vplýva miesto kde žiješ, alebo pracuješ na tvoju výkonnosť

Každý človek je iný. Mne najlepšie vždy prospeje zmena mesta a inej krajiny, inému zmena zamestnania, ďalší zmení hobby, alebo kruh priateľov.

Jedno je ale isté: Ak tvoja výkonnosť klesá, treba niečo robiť, treba niečo dlhodobo zmeniť.

Dá sa to krásne prirovnať k ľuďom, ktorí veria v diétu. Naivne držia nejaký čas diétu, počas ktorej aj skutočne majú výsledky a schudnú. Ak ju skončia, tak sa čudujú, že opäť pribrali. Je to aj logické. Je veľmi naivné si myslieť, že po schudnutí sa môžem opäť napchávať, ale moje telo zostane aj naďalej štíhle. Preto diéty nikdy nefungovali a ani nikdy nebudú, lebo je to krátkodobá zmena.

Ak chceš dosiahnuť trvalý úspech, musíš niečo zmeniť natrvalo.

Ak sa ti článok páčil, zdieľaj ho so svojimi priateľmi. Ak máš nejaké otázky napíš ich dolu do komentárov.

S pozdravom, Milan Marko