V mojej knihe Reálny Svet Zvádzania si môžeš síce prečítať moju históriu, ale z pohľadu biznisu a reálnych čísiel sa tam veľa nedozvieš. V tomto článku ti poodhalím práve tú finančnú časť.

Zvádzanie a učenie chlapov, ako osloviť a zbaliť babu je bezpochyby ten najpodivnejší biznis na svete. Väčšina ľudí si myslí, že je to práca snov, vymetať s partiou chlapíkov nočné kluby, cestovať a baliť najkrajšie baby na svete a ešte si za to aj nechať platiť nemalé peniaze. Iba veľmi málo ľudí napadne, že je to biznis s obratom blížiaci sa skoro miliarde dolárov ročne. Teda aspoň v jeho začiatkoch sa tam takéto čísla pohybovali a ja som si z toho utrhol skromnučký miliónik.

Celý problém ale spočíva v tom, že sa prakticky nedá vymedziť skupina potenciálnych zákazníkov. Zákazník je prakticky každý muž. A to bez ohľadu na vek, povolanie, sociálneho postavenie, alebo rodinný stav. A čo je ešte horšie, že sa nedá spraviť ani marketingová analýza, pretože nikto z tých mužov nepovie pravdu. Nie že by klamali, ale hanbia sa. A úplne najhoršie je, že veľa mužov ani presne nevie, čo chce. Ale poďme pekne po poriadku.

Ako som sa stal trénerom zvádzania

Po mojom štúdiu na technickej univerzite v Berlíne som v januári 2005 dostal prácu vo vývojovom centre TAKATA v Aschaffenburgu. V práci vyzeralo všetko super, kolegovia a aj plat bol OK. Ale môj privátny život bol katastrofálny. Tak som v marci 2006 zamieril do Londýna, kde som asi koncom leta natrafil na vtedajších zvodcov umelcov. Neboli to žiadni zvodcovia, iba partia náruživcov, ktorí chaoticky behali po Londýne a vymetali nočné kluby ako bezhlavé kurence (ako hovoria angličania headless chicken). A samozrejme oslovovali všetky baby rad za radom. Mňa ale viacej fascinoval tento lifestyle, ako samotné ženy.

Čítali sme rôznu zvodcovskú literatúru, pozerali DVDčka všetkých možných amerických zvodcov a pravidelne sa stretávali vo veľkom počte a vymieňali si skúsenosti a rôzne triky. Niekedy som mal pocit, akoby to bola nejaká sekta. Už len nejaký guru chýbal, ktorý by tam zarezal kohúta.

Tým, že z oslovenia báb som nemal žiadny strach, lebo to nebola moja motivácia a vďaka môjmu analytickému mysleniu, ktoré som sa naučil na TU Berlín a pri vývoji airbagov, som sa za pár mesiacov stal jeden z najuznávanejších zvodcov umelcov v Londýnskej komunite. Dalo by sa povedať, že taký miniguru.

Začali ku mne chodiť kamoši a chceli, aby som s nimi chodil von a pomáhal im baliť baby a dával feedback, čo robia dobre, čo zle a kde by sa mohli zlepšiť.

Moje prvé semináre

Jeden z prvých zvodcov, ktorý tiež pobehoval po Londýne ako splašený zajac (alebo ako headless chicken) bol aj James DeMarco. Založil jednu z prvých škôl zvádzania a všimol si, ako chlapíci ku mne chodia a cez fóra vyhľadávajú moje osobné tréningy. Nenechalo ho to chladným a pozval ma na jeho seminár ako speaker. Spravili sme spolu niekoľko seminárov, dokonca aj dva semináre pre ženy. Boli sme super partia: 4 chalani a 3 baby, všetci okolo 25, pozitívni, plní entuziazmu a všetky nápady sme okamžite realizovali. Mne sa na tom páčilo aj to, že to boli všetko Angličania, takže môj jazyk sa zo dňa na deň rýchlo zlepšoval. DeMarco mi neplatil ani cent a ani som nič nechcel. Bolo pre mňa radosť pracovať s tými ľuďmi. A ako inžinier vo Firestone (kde som medzičasom začal pracovať ako projektový manažér) som na 26-ročného chalana nezarábal zle.

Reálny biznis začal až začiatkom roka 2007

James DeMarco ale nebol biznismen. Bol to lifeartist, srandista, pohoďák a taký polomacho. Preto sa aj jeho biznis veľmi rýchlo rozpadol a všetci tréneri sme zostali na voľnej nohe.

Skutočnú zmenu v mojom živote prinieslo až stretnutie v nočnom klube Chine White, kde som stretol asi najznámejšieho online-marketéra zvádzania na svete. Ozajstný online-guru Richard LaRuina aka Gambler. Hľadal vtedy trénerov pre svoje semináre, pretože sám nevedel baliť baby. Ale vždy som obdivoval jeho genialitu, čo sa biznisu týka. Nejaký čas sme dokonca žili v jednom byte na Leicester Square, takže som mal možnosť ho perfektne spoznať.

Nikdy som od neho nepýtal ani cent, no aj tak mi dával paušálne nejakých 200 libier za celý víkend. Bolo mi jedno, že tam prišlo asi 15 chlapíkov a každý mu zaplatil po 500 libier a ja som mal z toho iba dve stovky. Chcel som sa sám zlepšovať, chcel som pracovať v jeho tíme a robiť to najlepšie ako viem. Jeho tým bolo okolo 5 zvodcov na čele s Bexsterom (vtedy asi No.1 zvodca v celej Európe – foto nižšie) a asi 10 nádherných, luxusných asistentiek (všetko baby z krajín bývalej ZSSR), z ktorých by si zaručene každá jedna našla miesto aj po boku Borisa Kollára. Skrátka bolo to tým TOP of the TOP of the London. Cez Gamblera sme všetci boli pravidelne na guestlistoch privátnych noblesných párty, kam chodili len anglické hviezdičky ako napr. Katie Price, Rusell Brand, Jamie Oliver, Danielle O’hara, atď. Nepoznal som skoro nikoho, televízor som nepozeral, ale vždy mi nejaká naša asistentka na mieste vysvetľovala kto je kto. Skrátka ten lifestyle a tie skúsenosti v oblasti zvádzania a sveta krásnych žien boli pre mňa na nezaplatenie.

Kde ale začali prúdiť pre mňa peniaze, boli osobné tréningy. Z každého víkendového seminára som síce videl od Gamblera iba 200 libier, ale v nedeľu večer po seminári vždy za mnou prišli aspoň dvaja-traja chalani a chceli osobný tréning. Vtedy bola cena nastavená na 1000 libier za deň, tak som si aj ja toľko pýtal.

Pre mladého chalana ako ja, s platom inžiniera 2800 libier za mesiac to bol doslova šok, keď mi prvý zákazník povedal: „OK, bookujem 4 dni“ a vtlačil mi do ruky užmolených 4000 libier. Na tento prvý platený osobný tréning nikdy nezabudnem. A už sa to začalo valiť. Takto to išlo každý druhý víkend.

Bol to jeden kolotoč, tréningov, krásnych báb a nočných klubov a … serióznej práce inžiniera. Cez deň som bol seriózny a zodpovedný inžinierik v obleku a kravate a večer začal môj druhý život plný vzrúšenia a akcie. Obliekol som si moje šedé sako, natiahlo na ruky rôzne náramky a retiazky a otvoril strechu môjho čierneho kabrioletu. Vietor mi ešte bláznivo vyfúkal vlasy, takže som bol dokonale pripravený do akcie.

To, že som bol každé ráno v práci čulý a plný života, ma zachránila iba klubová politika Londýna: všetky párty tam začínali o 21:00 a končili už okolo 1:00. Takže som sa stihol vyspať, ráno obliecť sako a kravatku a tváriť sa v práci seriózne.

Po čase sa o nás začali zaujímať médiá, magazíny a lokálne noviny. Keď ITV4 (londýnsky kanál) odvysielal reportáž z nášho semináru, kde nás vraj videlo aj s reprízami cez 16 miliónov ľudí, to už sa aj v práci prevalilo. Kolegovia na mňa pozerali divnými pohľadmi, a mal som pocit, že budú problémy. Našťastie som mal super šéfa, ktorý mi natvrdo povedal: „Milan, tvoje projekty idú super, máš dobré nápady a pokiaľ to takto pôjde ďalej, môžeš byť vo svojom voľnom čase aj pornoherec, miesto tu máš stále isté.“

Konferencia v Mníchove – môj štart v Nemecky hovoriacich krajinách

Začiatkom novembra 2007 sa uskutočnila v Mníchove pickup konferencia, kde som rečnil asi hodinu pred zhruba 400 účastníkmi. Gambler tam bol najlepší speaker. Hneď na to, koncom Novembra, sme zorganizovali prvý seminár v Berlíne. Bol beznádejne vypredaný. Zarobil som po 500€ od 15 chlapíkov. Vypísali sme ďalší seminár o dva týždne neskôr. Tam prišlo skoro 20 chlapíkov. Vypísal som semináre na každé dva týždne na prvé tri mesiace. Všade minimálne po 10 chlapíkov. Do toho ešte osobné tréningy, ktoré stáli po 1000€ na deň. Skrátka finančný masaker.

Do toho som mal ešte pravidelne semináre v Londýne a aj tam osobné tréningy. Prachy mi doslova padali na hlavu, ako by to bol toaletný papier. A do toho ešte aj moja práca inžiniera. To som už nezvládal a k 31. decembru 2007 som dal výpoveď, hoci to bola určite najlepšia práca, akú som mal. A doteraz aj moja posledná.

Január 2008. Začiatok profesionálnej kariéry trénera zvádzania

Presťahoval som sa naspäť do môjho milovaného Berlína a začal makať na mojich seminároch, osobných tréningoch a marketingu. A práve ten marketing bol veľký problém. Hoci sa zákazníci hrnuli a semináre a osobné tréningy som mal beznádejne vypredané, vôbec som nemohol vymedziť skupinu mužov, ktorí by mohli byť potenciálni zákazníci. Veď to mohol byť každý muž. A aj bol – ženatí, slobodní, starí, mladí, zamestnanci, podnikatelia (tých bolo najviac), bohatí, stredná vrstva, dokonca so mal aj dvoch teplých a tri ženy. Len chudobných som nemal, čo bolo OK.

Len od januára do júna 2008 bolo u mňa na seminároch a osobných tréningoch cez 500 mužov. Mal som o každom detailné informácie a ani za nič som nemohol špecifikovať, z ktorej skupiny ľudí ku mne chodí najviac chlapov. Bol som z toho jeleň. Ani som len nevedel presne odkiaľ prišli, ako ma našli. Bolo to síce cez google, ale aké zadávali kľúčové slová, alebo čo presne hľadali, už nevedeli povedať, nechceli o tom hovoriť alebo sa za to hanbili, že niečo také hľadali.

A najhoršie bolo zisťovať čo presne chceli, alebo aké výsledky očakávali. Tak z toho sa mi už totálne zastavoval rozum. A tie požiadavky sa aj počas seminára menili. Ak som sa spýtal na začiatku, tak tvrdili, že chcú jednu priateľku, oženiť sa a založiť rodinu. Ale po seminári sa im otvorili možnosti a už si chceli ešte pár rokov užívať a až potom sa oženiť. Ďalším sa páčil životný štýl, že môžu cestovať a baliť baby. Boli tam aj taký exoti, čo chceli zbaliť svoju šéfku a presťahovať sa k nej. Alebo sexturisti, ktorí už nechceli platiť šľapkám a radšej investovali do môjho seminára, aby sa naučili zbaliť baby zadarmo.

Niekedy to bola skutočná exotika názorov a životných cieľov. Najhoršia bola skupina, ktorá si kupovala rôzne online-produkty, v ktorých im online-guruovia tvrdili, aké ľahké je zbaliť krásne baby. Stačí zakúpiť ich produkt a krásne baby im budú padať do postele samé. Čo sa samozrejme nedialo, takže hľadali reálne tréningy a narazili na mňa. Prišli ku mne a keď pochopili, že realita je niekde inde, tak mi robili stres a obviňovali ma za to, že som nesplnil to, čo im tento online-guru nasľuboval. Skrátka exodus-erektus, až mi z toho vlasy stávali dupkom. Vždy som ich poslal k tomu online-podvodníkovi, ktorý im tie hlúposti nasľuboval.

Momentálne organizujem iba moje letné campy v Kyjeve a Odese, kde ide viac-menej o zábavu a lifestyle a kam si veľmi pozorne vyberám mojich klientov – podnikatelia, alebo ľudia, ktorí chcú investovať do nehnuteľností. Ten stres už skutočne nepotrebujem a nie som na to ani finančne odkázaný. Po 4 rokoch už ma navštevujú viac-menej tí istí zákazníci.

Totálny krach a moja prvá kniha

V inej časti na tomto blogu sa môžeš dočítať o mojej modelingovej agentúre. Motivácia bola, že som vtedy chodil s jednou slečnou, ktorú som mal skutočne rád. A ona nenávidela biznis zvádzania. Povedzme si na rovinu, ktorá normálna žena by to aj mala rada, ak jej partner vymetá kluby, balí baby a pomáha iným chlapíkom, aby aj oni balili baby.

Tak som hľadal rôzne iné spôsoby zárobku. Keďže som poznal veľa krásnych žien, tak som sa pustili do modelingového biznisu. Nemal som vtedy ani šajnu o tomto biznise, nerozumel som tomu, nič som nevedel. Preto nie je prekvapujúce, že som „zahučal“. A padli tam všetky moje tvrdo zarobené peniaze. Na konci som mal na konte nejakých 1400,- €. To bol začiatok roka 2009.

Nebolo teda inej cesty, ako začať opäť robiť to, kde som zarábal najviac a čo ma aj bavilo. Mojej priateľke sa to samozrejme nepáčilo, ale musela súhlasiť. K tomu som ešte vydal moju prvú knihu a spoznal chlapíka, ktorý ma naučil obchodovať na Forexe. Doslova za pár týždňov som mal opäť život na vysokej nohe a pred letom sme išli s priateľkou na dva týždne na Kanáre.

Prišli moje ďalšie produkty: niekoľko DVDčok a online video-kurz. Začal som organizovať semináre aj v iných nemecky-hovoriacich mestách, ako Viedeň, Zürich, Kolín, Mníchov a Hamburg. A tiež aj konferencie, ktoré som taktiež vždy vypredal.

Takto to išlo niekoľko rokov, hoci v 2011 som žil v Rige a od 2012 v Kyjeve a v Moskve, odkiaľ som vždy prilietal do západnej Európy na pár dní a zorganizoval moje semináre a osobné tréningy.

Tento biznis začal ísť od roku 2013 postupne dolu vodou a od 2015 to skutočne prišlo na čísla, keď už som musel zvažovať robiť niečo iné.

Ďalší problém boli zákazníci. Stále viac a viac ma navštevovali chlapíci, ktorí nemali peniaze a chceli krásne baby. Poväčšine mladí študenti, ktorí nemali žiadnu osobnosť, žiadne životné skúsenosti a chceli randiť s peknými babami. Dávali mi posledné prachy s tým, že zbalia baby a nič ich to nebude stáť. Opäť so narazil na rôznych online-marketérov, ktorí vo svojich online produktoch na svojich krásnych farebných stránkach tvrdili: „Kúp si môj produkt a už nebudeš musieť chodiť na rande s krásnymi ženami, oni samé prídu k tebe a budú ťa prosiť o sex.“ A s týmto som musel neustále bojovať a vytĺkať im to z hlavy, že na baby potrebuješ osobnosť, postavenie a aj nejaké prachy. Kvalita predsa stojí prachy. Tá krásna žena sa krásne obliekla, spravila si make-up, investoval do seba – toto všetko musí niekto zatiahnuť, ona to predsa nerobí zadarmo? Chceš sa zobúdzať vedľa krásnej bábiky, cvakaj! Ak to chceš zadarmo, cvakaj online-marketérom, tí ti predajú ilúziu.

Umenie Zvádzania v číslach

Tento biznis bol veľmi lukratívny, ak tam bola kvalita. Inými slovami, musel som sám byť expertom a mať okolo seba kvalitných ľudí. Tím pozostával z hlavného trénera, ktorým som bol najčastejšie ja, trénerov do terénu, NLP expert a príťažlivé asistentky, na ktorých sa chlapíci trénovali.

Víkendový bootcamp trval 18 hodín – 8 hodín v sobotu, 7 hodín v nedeľu a 3 hodiny v noci zo soboty na nedeľu. Z toho bolo minimálne 7 hodín praxe a 4 hodiny s dievčatami. Dievčatá mali relatívne slušne zaplatené. Pre obyčajné baby, ktoré to nerobili z vášne, som dával 15€ na hodinu v čistom. Lepším babám, ktoré chalanom dávali super feedback a skutočne ich to bavilo som dával 20-25€/hod. A niekedy som na seminár pozval celebrity ako sú Miss Deutschland Svetlana Tsys, niektoré Miss Berlína, alebo modelku Michaelu Schäfer, ktorú určite poznáš aj z našich médií. Tie som platil od 50 do 100€ na hodinu v čistom.

Tréneri dostávali síce iba 10€ na hodinu, ale za to sme mali dohodu, že ak budú mať klienti záujem o osobný tréning zvádzania, tak všetko je 100% ich profit. Presne, ako som zarábal ja v Londýne. Takto som jednoducho vyselektoval rôznych samozvaných zvodcov, ktorí iba vedeli rečniť niečo pred tabuľou, čo si iba niekde prečítali na anglických blogoch, ale reálne skúsenosti tam neboli žiadne.

Ďalej tam boli náklady na prednáškovú miestnosť a niekedy som v nočnom klube zobral stolík za 300€. Ak si to teda zrátaš tak náklady neboli malé, a muselo prísť minimálne 5 chlapíkov, ktorí zaplatili po 500€, aby som bol na nule. Ale vždy chodilo minimálne 10-15 chlapov, takže to bola krása. Potom veľa z nich bookovali osobné tréningy – u mojich trénerov ako aj u mňa. A skoro všetci kupovali moje produkty.

Ďalší produkt som mal Platinumkurz, ktorý stál 3000€ za 5 dní. Tam som najal každý deň iného trénera (NLP, DayGame, NightGame, OnlineExpert) a sám som odcoachoval 2 dni aj s asistentkami.

Bolo to samozrejme veľa stresu a organizácie, tak som posledné 2 roky (2014-2015) zredukoval môj víkendový bootcamp na 6 účastníkov, jeden tréner do terénu a 3 asistentky. Bol to optimálny počet, keď som ešte relatívne zarobil, všetci boli spokojní a zo 6 ľudí som mal minimálne dva osobné tréningy. Bolo to pekných pár tisíc eur za mesiac a minimum práce (celý proces som už mal zautomatizovaný) a minimum stresu. Mal som veľa voľného času, v ktorom som mohol obchodovať na forexe a učiť ďalších ľudí, ako obchodovať.

Čo si myslí spoločnosť a ako to naozaj je

Pamätám si, ako som si každý jeden mesiac celé tie roky myslel, že už nikto na seminár nepríde, že nepríde žiadna objednávka, že už je koniec. Ešte týždeň pred seminárom som mal jedno, maximálne dve miesta obsadené. Ale posledný deň-dva sa to komplet vypredalo. A opäť som sa nedozvedel, odkiaľ tí ľudia prišli, kde ma našli.

Umenie Zvádzania je bezpochyby ten najdivnejší biznis na svete a som rád, že sa mi podaril úspešný exit. Nie len pre tých „exotických“ zákazníkov, ale aj pre môj súkromný život (už je na čase rozmýšľať o potomkoch a hľadať vhodnú kandidátku na matku mojich detí) a taktiež fakt, že tieto reálne semináre v praxi sú extrémne vyčerpávajúce. Nezasvätení ľudia si vôbec neuvedomujú aká to je makačka. Každý vidí iba ako vymetám kluby a balím baby s partiou baličov. Pravda je taká, že sa musím neustále sústrediť a dávať im ten správny feedback, aby sa zlepšovali. Toto všetko chce roky skúseností  v teréne.

Musel som dávať pozor na tisíc malých detailov: Ako sa správa môj klient, ako rozpráva, čo rozpráva, ako sa správa to dievča, akú má náladu, s kým tam je, akú majú náladu jej kamošky, koľko ich je, je tam s nimi chlapík, koho chce ten chlapík zbaliť, poznajú tie baby, či barmanov, aká je atmosféra v klube, teritória klubu, koľko má barov, ako sú plné iné kluby naokolo, fajčiarska miestnosť, koľko je tam ľudí, aký je pomer chlapov-žien, ako sú oblečení, atď., atď., atď. Aj preto som sa naučil čítať z pier. Potreboval som neustále absorbovať obrovské množstvo informácií, analyzovať a správne ich vyhodnotiť.

A do toho ešte hlasná hudba v klube. Niekedy ma oslovil nejaký môj fanúšik, že čítal moju knihu, alebo si chcel so mnou pokecať. Dokonca sa mi v Berlíne stávalo, že prišli ku mne díleri drog, alebo drogový zákazníci, že či niečo nechcem, alebo nepredávam. Ale vrchol asi bol, že sem-tam prišla nejaká ožratá tlstá mrochta, že či s ňou nejdem domov. Takýto nímandi ma neustále otravovali, zatiaľ čo ja som sa plne sústredil na môjho klienta, jeho dievča a okolie.

A takto to išlo hodiny a hodiny, až som na konci večera emocionálne unavený padal do postele ako poleno. Ak si stále niekto myslí, aká to je parádička, vždy poviem: „Prosím, vyskúšaj si to.“ Aj preto stále budem tvrdiť, že tie peniaze, ktoré som tam zarobil sú úplne zaslúžené.

A tu som aj pochopil, že tento typ tréningu nemôže robiť každý a tak isto sa ani nedá robiť v každom veku. Tréner zvádzania potrebuje určité skúsenosti, a to nie len s babami, ale aj so samotným tréningom, ako to niekoho naučiť, ako to podať, ako dať ten správny feedback. Ďalší problém je, že na tento job potrebuješ veľa energie. Teraz mám 39 rokov a už v 35 som cítil, že som nevydržal rozprávať niekoľko hodín, potom ísť na 4 hodiny na ulicu, oslovovať baby a dávať feedback a v noci, v ten istý deň ísť na 3 hodiny do nočného klubu. A potom v nedeľu opäť minimálne 3 hodiny v teréne. Keď som začal v 26 bol som plný entuziazmu. Od 32-33 som už cítil, že to nie je ono a od 35 som bol po víkende niekoľko dní ako zombie. Teraz to už dávam len s pravidelnými klientami, ktorých poznám celé roky.

Ak sa ti článok páčil, prešli ho svojim priateľom. Ak máš akúkoľvek otázku, napíš ju dolu do komentárov.

S pozdravom, Milan Marko