V 90-tich rokoch, keď podnikateľ bola doslova nadávka a mafiáni s vládou si robili, čo chceli, bol podvod a klamstvo druh podnikania. Jedna z týchto firiem bola aj Happy Home, ktorej som aj ja naletel.
Systém Včielka
Starší ľudia, ktorí ešte zažili komunizmus, si určite pamätajú systémy z veľkých fabrík, kde sa skladali na určitú čiastku a každý mesiac sa vyžreboval jeden, ktorý ju dostal. Napríklad sa 10 ľudí skladalo mesačne po 100 Kčs a každý mesiac sa jeden vyžreboval, ktorý dostal 1000 Kčs. A potom samozrejme platil ďalej. Išlo o to, že si mohol niečo kúpiť skôr, ako si na celú sumu našporil sám. Takže ak si mal smolu, tak si svoje peniaze uvidel ako posledný a to až na 10. mesiac. Myslím, že sa to volalo Včielka.
Celkom zaujímavý systém a myšlienka hodná podnikania. Nesie však obrovské riziko. A to, že ak jeden z 10 ľudí omešká niektorú zo splátok, celý systém sa zrúti. Dotyčný, ktorý bol vyžrebovaný v daný mesiac, si tak nemôže zobrať svojich 1000 Kčs. Vo veľkých komunistických fabrikách sa to nemohlo stať, lebo tých 10 ľudí dávali svoje „kilečko“ okamžite po výplate. Plus, ak by niekto nezaplatil, jeho reputácia vo fabrike by šla do hája. A to nikto nechcel, takže disciplinovane sa platilo a všetko fungovalo tip-top.
Systém Happy Home a opekačky
V tejto firme to fungovalo podobne. Myslím, že boli aj ďalšie firmy, kde bol presne taký istý systém. Bol to klasický pyramídový MLM, s nejakými úrovňami. Riziko, že ak niekto nezaplatí sa ešte zväčšilo. Ľudia sa nepoznali, boli tam vysoké vstupné poplatky, bolo tých ľudí veľmi veľa a čo bol najväčší problém, že výška splátok bola rôzna. takže automaticky ak firma nemala veľmi veľký počet zákazníkov a ponúkala rôzne výšky splátok a predčasného úveru, okamžite prichádzalo k nepomerom, ktoré súkromná firma s 300.000 Kčs!!! (asi 10.000 €) ručením, nemohla nijako pokryť a ani garantovať.
Skrátka pri sedliackej matematike to nijak nevychádzalo. Ale v 90-tych rokoch ľudia takéto podnikateľské výpočty nechápali. Ja tiež nie.
Happy Home často pozývala „platiteľov“ na nejakú chatu neďaleko Prievidze, kde sa cez deň konali „hlavy-masážne“ semináre, kde sa išiel nejaký motivátor roztrhať. Niekedy bol z toho motivovania až sám premotivovaný. Večer sa potom opekalo a pilo. Na druhý deň bolo zábavné, počúvať ožratých prednášajúcich, ktorí mali od rána nejakú prednášku.
Facit: Happy Home Slovakia – ďalšia podvodnícka fira 90-rokov, ktorej som naletel
Našiel som dokonca aj krátky článok o tejto firme.
Aj ja som tam nechal nemalé peniaze, určite pár tisíc Kčs. A aj mi je ľúto ľudí, s ktorými som uzavrel zmluvy v dobrej vôli, že im pomôžem. Z provízií som nevidel ani cent, lebo som tomu prestal veriť, prestal som platiť mesačné splátky a všetko prepadlo v prospech firmy Happy Home.
To bola žiaľ taká doba. Happy Home znamenalo iba happy pre majiteľov a motivátora na chate v Prievidzi. Ale treba sa na to pozerať pozitívne. Naučil som sa a videl som, ako niektoré biznis-modely skrátka nijak nemôžu u nás fungovať. Predovšetkým nie model, ktorý je založený na dôvere a platobnej disciplíne veľkého množstva ľudí. S tým by bol problém aj v západných krajinách, nie ešte u nás na Slovensku.
Veď aj teraz 27 rokov po komunizme meškajú vyplatenie faktúr, čomu sa po niekoľkoročnom návrate z Nemecka čudujem. Na Slovensku ešte stále niektorí podnikatelia nechápu, že podnikateľské prostredie funguje práve na dôvere a platobnej disciplíne.
Ak sa ti článok páčil, zdieľaj ho so svojim priateľmi.
S pozdravom, Milan Marko
