Letná brigáda bez výplaty – Pegas – Ilustrované mapy s.r.o.

Každý už istotne videl krásne ilustrované mapy, ktoré viseli po staniciach, obchodných centrách a ešte neviem kde všade. Je na nich v 3D nakreslené centrum mesta a sem tam reklama nejakej firmy, na mieste, kde sa nachádza.

Celá táto story sa začala niekedy v 1999 roku, keď som sa cez prázdniny nudil. Ani neviem, ako som sa k nim dostal, veď je tomu už skoro 20 rokov, iba si pamätám, že zoznamovací meeting obchodných zástupcov bol niekde v Trenčíne, alebo v Považskej Bystrici.

Biznis model ilustrovaných máp

Bol to veľmi primitívny biznis model, až sa na tom teraz smejem a pýtam sa, prečo som musel robiť niekomu obchodného zástupcu, prečo som si to celé nezorganizoval sám: Dať si nakresliť mapu Trnavy, nájsť tlačiareň a obehať všetky firmy, ktoré sú na tej mape znázornené. HOTOVO, biznis na svete.

Ale vráťme sa k firme PEGAS ilustrované mapy, s. r. o. , pôvodnom z Čiech. Obchodný predajcovia, akým som bol aj ja, behali osobne a ponúkali inzeráty na tejto mape. Ja som veľmi hrdo dostal na starosti Trnavu, lebo je to moje rodné mesto. Každý deň som do obeda navštívil asi 10 firiem, reštaurácií, barov, atď.

Vôbec som sa s tým nemaznal a chodil od dverí k dverám rad za radom. Zavolal som si majiteľa, rozprestrel krásnu mapu z minulého roka a spustil, kde všade tá mapa bude visieť a koľko potenciálnych zákazníkov osloví. A na konci tresol cenu s tým, že je to veľmi lacná reklama v porovnaní s inými médiami.

Samozrejme, že väčšina ma odmietla, ale mal som to na háku. Veď sľúbené provízie boli super.

Presne si už ceny inzerátov nepamätám, myslím že to bolo od 800 Sk za malý inzerát, stredný okolo 1500 a veľký cez 2000 Sk. Moju províziu si pamätám už presnejšie. Za malý so mal 300, za stredný 500 a za veľký 800 Sk.

Krach Pegasu bez vrátenia peňazí a bez máp – normálka, veď sme v 90-tich rokoch

Za mesiac som uzavrel asi 20 zmlúv, poväčšine stredného formátu. Firmám a podnikateľom som vypisoval šeky, ktoré mali zaplatiť na pošte, alebo zaplatili v hotovosti a potom som ich sám poslal na firmu Pegas – Ilustrované mapy s.r.o.

Všetko išlo super, až po deň, keď sa firma na konci leta jednoducho prepadla pod zem. Pegas bola eseročka a v 90-tich rokoch boli takéto praktiky na Slovensku bežné. Ručili len 300.000 korunami a hotovo. Ak takto dostali peniaze od stoviek firiem po Slovensku, zavreli krám, vytunelovali a hotovo. Zo zákona boli v pohode.

Doteraz mi je ľúto všetkých tých podnikateľov, ktorí mi zaplatili dúfajúc, že im pomôžem rozbehnúť ich biznis. Aj mi niektorí volali, že kde si môžu pozrieť tie mapy. Nevedel som, čo im mám povedať.

Ak to ale niekoho z tých okradnutých podnikateľov uspokojí, tak ani ja som nevidel ani halier. Makal som ako blázon celé dva mesiace, behal po Trnave v horúcom lete, zatiaľ čo moji kamoši sa váľali na kúpkach a pili na chatách. Aj to je skúsenosť, aj keď trpká.

Doteraz ma šokuje, že nikto nechcel čísla

Už vtedy som otváral oči, ako jednoducho niektorí podnikatelia vytasili niekoľko tisíc korún a cvakli to bez mihnutia oka. Doteraz som v šoku z toho, že som síce oslovil minimálne 100 firiem, ale nikto sa ma nikdy nespýtal na čísla. Veď ak by ku mne nabehol niekto s takou mapou a tvrdil mi, kde všade to bude vidieť a koľko ľudí to uvidí, chcel by som o tom bližšie informácie.

Chcel by som vidieť zmluvy, alebo nejaké dohovory s miestami, kde to všade bude visieť. V Pegase mi tvrdili, že to bude vidieť na trnavskej stanici, v školách, nemocniciach, v nákupných centrách, atď. Predsa nemôže niekto prísť ku mne a povedať, že to bude tam a tam. Chcel by som vidieť dokumenty, kde je čierne na bielom, že naozaj majú to miesto zarezervované. A nie len to. Ale aj kde v tom objekte to bude.

Ďalej by som chcel vidieť nejaké štatistiky, koľko ľudí tade prejde za deň a aká skupina ľudí. Skrátka by som sa vŕtal v tom, kto to bude vidieť, či sú to relevantní klienti. Veď si musím vypočítať, koľko ma z toho môžem očakávať profit, či sa mi to vôbec oplatí kúpiť.

Ak by som napríklad robil v reklame, tak by so chcel, aby tá mapa visela v nejakých biznis centrách, kde je veľa firiem a môžu si u mňa objednať nejaké reklamné predmety. Na stanici to nemá pre mňa vôbec zmysel, veď vlakom cestujú iba študenti a veľká skupina pracujúcich a nie podnikatelia.

Ak by tá reklama bola efektívna, tak ako podnikateľ zaplatím aj posledné peniaze. Ak ale nie je cielená a neosloví mojich potenciálnych zákazníkov, tak aj 5 € je veľa, lebo sú to vyhodené peniaze.

Ale povedzme si tiež na rovinu: kto vtedy v 90-tich rokoch vedel robiť biznis? Veď to všetky išlo na náhodu. Nechcem tým tvrdiť, že teraz je to super a na Slovensku máme len biznis géniov, ale už tých bezhlavých kamikadze podnikateľov je oveľa menej.

Iba jeden, jediný podnikateľ sa mi zveril, že si rok pred tým ako som prišiel, zaplatil reklamu a tá ilustrovaná mapa skutočne visela na stanici. On si tam sadol na kávu a pozoroval celé dve hodiny. Za tie dve hodiny sa pri tej mape nikto ani len nezastavil. A ak by sa aj zastavil, chodili okolo len chudobní študenti a pracujúci. Nikto, kto by mohol byť jeho potenciálny zákazník.

Nemohol som mu na to nič povedať, bola to jeho osobná marketingová analýza. A musím uznať, že veľmi presná. Za pár mesiacov som našiel podobnú mapu nalepenú v jednom obchodnom centre v Bratislave a pozoroval, ako na ňu ľudia reagujú. Nikto nič. Efektivita nulová.

Facit: Letná brigáda bez výplaty – Pegas – Ilustrované mapy s.r.o.

Ilustrované mapy je určite krásna vec, ale ako reklama maximálne neefektívna a necielená. Ako podnikateľ oslovíš obrovskú skupinu ľudí (ak teda oslovíš) a vôbec nie je zaručené, že z tých ľudí, ktorí budú na tú mapu čumieť, niekto aj príde do tvojho podniku a niečo kúpi. Ľuďom tie reklamy na tej krásnej maľovanej mape skôr prekážali.

Ak by som mohol vrátiť čas, tak by som ako prvé nešiel cez žiadnu firmu, ale sám rozbehol tento biznis. A spravil by som viacero týchto máp. Napr. pre gastronómiu, kde by som oslovoval len reštaurácie a potom tie mapy dával do miest, kde by mohli byť ich potenciálni zákazníci. Ďalšie mapy by boli pre reklamné agentúry. Tie by som dával len do biznis centier. Mapy pre elektroniku a spotrebný tovar by mohli ísť na stanice a do obchodných centier. Mapy pre bary a nočné kluby by šli na vysoké a stredné školy.

Ale hlavne by som si spravil štatistiky a zistil aspoň predbežné čísla, kde sa koľko a akých ľudí pohybuje a sám by som to vysypal na podnikateľov, ktorým by som túto reklamu predával. Tým by som im dal jasnú odpoveď, aký potenciál má tá reklama pre ich biznis.

V tom by musel byť čert zakopaný, aby som na tom nezarobil. Veď nie je nič lepšie, ako predať podnikateľovi cielenú reklamu a podložiť mu to aj číslami.

Ak sa ti článok páčil prepošli ho svojim priateľom a známym. Ak máš nejakú otázku, napíš ju dolu do komentárov.

S pozdravom, Milan Marko