Ešte keď som žil v 2006-07 v Londýne, často som pozeral Dragons Den (dračí brloh). Úplne som to žral a veľmi sa mi páčilo, ako investori jasne a vecne vysvetlili, prečo do niektorých biznisov investovali, alebo nie.

Formát je veľmi jednoduchý: príde nejaký žiadateľ o kapitál so svojím či už fungujúcim, alebo začínajúcim biznisom a žiada investíciu od piatich investorov. Za oplátku ponúka časť svojho biznisu, teda nejaké %.

Pravidlá sú, že žiadateľ musí dostať plnú sumu, o ktorú si požiada. Percentá sú už vecou dohody. Investori majú ešte pravidlo, že nemôžu o danom biznise vopred vedieť. Ak o ňom vedia, musí sa investor čestne vyautovať.

Pravidelne som sledoval nie len anglickú, ale aj americkú a kanadskú verziu. Veď tento projekt sa vysiela, alebo vysielal vo viac ako 20 krajinách. U našich bratov-susedov, na ktorom sa už zúčastnilo aj niekoľko Slovákov, sa vysielal pod názvom Den D.

Trailer k anglickej verzii Dragons Den:

Čo chcú počuť investori

Na tejto relácii sa môže každý začínajúci biznismen reálne naučiť, ako správne začať biznis, čo treba robiť a hlavne čo nerobiť. Ale hlavne sa naučí, že nie myšlienka a nápad zarábajú peniaze, ale samotné prevedenie, marketing a predaj.

Investori sa niekedy až brutálnym spôsobom pýtali na čísla z minulosti: Obrat za posledný rok, profit, náklady na výrobu, logistiku, nákupná, predajná cena a samozrejme na finančný plán a čo s peniazmi od investora budúci možný milionár urobí.

Inými slovami, vyžadovali nejaké reálne predaje, reálne čísla z minulosti, že z toho bude profit a už chýba iba investícia.

Takže ak sa chystáš do Dragons Den, alebo do Den D, tieto čísla musíš vysypať z rukáva a hotový konečný výrobok priniesť zo sebou. A samozrejme všetko musí byť pravdivé.

Rozdiel medzi Anglickým a Českým vydaním

Keďže som roky sledoval hlavne anglickú verziu Dragons Den, po zahliadnutí dvoch celých sérií českého Den D som mohol objektívne porovnať.

V anglickej verzie boli ľudia naozaj finančne vzdelaní, no prišlo tam aj niekoľko dobrodruhov, že majú nejaký utopistický nápad načmáraný na papieri, alebo dokonca len v hlave. Žiadny výrobok, žiadne predaje, žiadne čísla. Takých investori zmietli okamžite pod čiernu zem. Našťastie ich bolo veľmi málo.

Za to v českej verzii, o ktorej som sa dozvedel iba pred niekoľkými mesiacmi, bolo takých dobrodruhov celé fronty. Nedá sa povedať, že by boli čechúni finančne dementní. Veď nalejme si čistého vína, na Slovensku by to dopadlo ešte horšie.

Niektorí tam predviedli nejakú show, tancovali ako v cirkuse. Jeden chlapík chcel investíciu na svoju knihu a zahral tam nejaké trápne divadielko. Toto je investorom úplne ukradnuté, oni nebudú investovať s emóciami. Tam sa ide tvrdo do čísiel. A tie čísla buď sú, alebo nie sú.

A tam bol kameň úrazu: Najčastejší prípad bol, že tie čísla neboli, alebo boli veľmi chabé – pár predaných kusov. Stalo sa aj, čo som v anglickej verzii nikdy nevidel, že žiadatelia o investíciu klamali, alebo ponúkali podvodný biznis.

Najčastejšie rozdiely medzi anglickou a českou verziou:

1.) Dlhy spoločností, alebo samotných žiadateľov – Relatívne veľa českých žiadateľov o investíciu malo dlhy a práve tou investíciou ich chceli splatiť. To je samozrejme absolútne no-go pre každého investora na svete.

2.) Žiadateľ o investíciu chcel plat – Toto na západní investori okamžite odmietli a boli na to doslova alergický. Predsa ak si spoločník a budeš mať príjem z firmy, tak nemôžeš mať aj plat. Ak chceš plat, nechoď podnikať ale zamestnaj sa. Ale v českej verzii to pár krát tolerovali a investovali.

3.) Nereálne ohodnotenie spoločnosti – V českej verzii sa na to pravidelne pýtal iba jeden z investorov, ale v anglickej verzii a v USA to zaujímalo každého investora. Predsa ak firma ešte nemá žiadny obrat a nepredala ani kus, tak jej hodnota je nulová. Môžu tam byť iné hodnoty, ako sú patent, alebo nejaké iné unikátnosti. V Anglicku pri ohodnotení firmy vychádzali z obratu za posledný rok. To znamená, že ak prišiel niekto žiadať 100.000,- libier a ponúkal investorovi 10% z firmy, prvá otázka investorov vždy bola, prečo si svoju firmu hodnotí na 1.000.000 libier. Ak firma nemala za minulý rok žiadny obrat, Angličania ho zmietli ako špinavú handru a niekedy sa dokonca aj urazili, že ako môže byť tak drzí. V Českej verzii tomu nejako nedávali váhu a bavili sa so začínajúcim podnikateľom ďalej, aj keď ešte nepredal ani jediný kus.

4.) Nerozvážnosť niektorých investorov – Mal som pocit, že niektorí českí investori niekedy jednali nerozvážne, alebo pod malými emóciami. V Anglicku sa nikdy nestalo, že by sa niekto vrátil do hry. Angličania si pozorne všetko premysleli a potom sa v kľude rozhodli. V českej verzii sa vracali do hry relatívne často. Ale dá sa to chápať aj zlými prezentáciami začínajúcich podnikateľov, pretože dôležité informácie povedali až na koniec prezentácie, keď už bola polovica investorov vyautovaných. Ďalej som mal pocit, že pri niektorých investíciách viselo ešte niekoľko dôležitých otáznikov, no investori do toho išli viac-menej intuitívne.

Krátke video českej verzie Dragons Den – Den D:

Ale tieto všetky rozdiely sa dajú aj pochopiť, pretože český trh s nápadmi a úspešnými podnikateľmi je predsa len 6-krát menší ako anglický a 30-krát menší ako ten americký. A porovnávať finančnú gramotnosť západnej spoločnosti a tej našej postkomunistickej, to sa snáď ani nedá. Preto niekedy investori možno aj z nudy investovali do projektov, kde vedeli, alebo tušili, že nič z toho nebude, ale zobrali to ako hru a riskli to.

O samotných investoroch iba napíšem, že niektorí urobili veľmi dobrý dojem. Všetky dámy preukázali rozhľad a taktnosť. Pohoďák Ivan Pilný hovoril málo, ale keď hovoril, bolo to maximálne k veci. Fešáci Michal Hanus a John Vanhara sa zaujímali aj o investovanie do zahraničia. Tomio Okamura sa mne osobne páčil, ako všetko prerátaval na kalkulačke. Biznis je o číslach a ak to chceš robiť poriadne, musíš byť maximálne presný.

Najneobľúbenejším (podľa komentárov na YouTube a na fórach) bol určite Michael Rostock. Nehovorí veci veľmi taktne, nedáva si servítku pred ústa, ale každý podnikateľ musí takúto priamosť oceniť, lebo to šetrí čas. Chápem a viem si predstaviť, že pre obyčajných ľudí, ktorí žijú v akejsi emocionálnej bubline, kde je všetko krásne, prišiel pán Rostock ako z inej galaxie a pôsobí na nich arogantne. Ale technicky sa mu nedá absolútne nič vytknúť. Ja osobne si cením, že ide len do veľkých vecí. Jeho špecifikum je, že neinvestuje do služieb.

Na záver jedna veľmi dôležitá informácia pre začínajúcich podnikateľov. V anglickej verzii bolo medzi investormi najviac používané slovné spojenie „Market Research“, čo by so mohlo voľne preložiť ako marketingová analýza. Tým dali jasne najavo, ako je dôležité mať tie správne informácie od správnych ľudí. Ak máš tiež záujem o marketingovú analýzu tvojho začínajúceho, alebo už bežiaceho biznisu, napíš mi email. To je presne to, čím reálne pomáham podnikateľom byť úspešní v ich biznise.

Ak sa ti článok páčil, daj mi like. Ak máš akúkoľvek otázku, napíš ju dolu do komentárov.

S pozdravom, Milan Marko