Tento príbeh sa začal veľmi pekne a žiaľ zakončil sa doslova krvavo. Mladého podnikateľa Tomáša Tiefenbacha som spoznal asi pred piatimi rokmi. Vždy mal veľa nápadov, stále rozbiehal nejaké projekty a čo sa mne osobne páči, vždy ide do akcie.

Držal som mu palce, keď som sa dozvedel, že rozbieha firmu na Ukrajine. Sám som sa tam pred pár rokmi pokúšal o biznis a ako sa hovorí, nedal som to. Takisto som medzičasom postretal niekoľko Európanov, ktorí to tam tiež nedali a museli sa porúčať. Tomášov príbeh sa skončil taktiež neúspešne, hoci je ťažké objektívne povedať, či sa dopustil nejakej fatálnej chyby. V každom prípade sa nájde niekoľko situácií, z ktorých sa dá veľa poučiť.

IT-Firma Tornad

Podrobne si jeho príbeh môžeš prečítať tu:

Čo ma naučilo podnikanie na Ukrajine

Firma Tornad sa zaoberala rôznymi službami v oblasti IT a opravami telefónov a nootebokov. Ak som správne pochopil, bolo tam niekoľko projektov, na čo som stále Tomášovi tvrdil, aby ich rozbiehal jeden za druhým.

Taktiež som mu tvrdil, že na Ukrajine med lízať určite nebude. Všetko sa odohralo ešte pre Majdánom 2014, kedy som ešte ako tak Ukrajincom dôveroval. No cez Majdán a hlavne po ňom sa mentalita Ukrajincov ukázala v plnej nahote a potvrdilo sa mi, že podnikanie ja tam absolútne nemožné, ak nie je spojené s vládou.

Ukrajinci totiž nie sú Európania, hoci tak vyzerajú. Už v Rusku majú ľudia viacej európsku mentalitu, ako na Ukrajine. Vysvetlím to na jednoduchom príklade. Ak ľudia v európskych krajinách vidia turistu, snažia sa prezentovať v dobrom svetle, zatiaľ čo v Ázii chcú turistov ošklbať aj o posledné gate. A na Ukrajine je to presne tak isto. Ľudia si tam stále o zahraničných myslia: „Hlúpy turista s prachmi.“ ,alebo „Tebe prachy v Európe padajú na hlavu, plať viac.“ Ďalší problém na Ukrajine je obrovská korupcia, o ktorú sa doslova potkýnaš. Ukrajinci nie sú zlí ľudia (veď kriminalita a krádeže sú tam na veľmi nízkej úrovni), len majú iný hodnotový rebríček, ako my Európania. Rozdiel mentalít EU a Ukrajina sú ako dve rozdielne galaxie.

Toto všetko ale Tomáš nemohol vedieť. Iba som v minulosti videl, ako sa niekoľko Európanov púšťalo na Ukrajine do biznisov a jeden za druhým padali na hubu. Najväčšiu stratu som sám videl u jedného Nemca, ktorého tam nadrzovku ošklbali o viac ako 3 mil. €. Preto som Tomáša obdivoval, s akým entuziazmom sa vrhá na biznis v tejto „krajine zázrakov“.

Bol som jeho fanúšik a dúfal, že konečne to tam niekto dá. Videl som, ako chodí neúspešne po meetingoch po Kyjeve a s akou dementnosťou ukrajinských „podnikateľov“ sa stretával. Príbehy, ktoré mi rozprával a čím všetkým prešiel, na to by asi nestačila ani jedna kniha. Neviem, či by to bola komédia, alebo tragédia. Každý by s tým dávno praštil, ale Tomáš makal a išiel ďalej ako píla.

Oprava Iphonov a notebookov obchodných centrách

Osobne môžem popísať iba časť jeho biznisu, ktorý sa týkal opravy Iphonov a nootebookov v nákupných centrách, pretože som tomu trochu rozumel a aj videl, čo sa v tom biznise deje. Páčil sa mi tento biznis, aj som rozmýšľal niečo podobné rozbehnúť, alebo dokonca investovať do jeho biznisu. Len nie na Ukrajine.

Celý biznis-model spočíval v tom, že zákazník prišiel do obchodného centra a zatiaľ čo nakupoval, dal si opraviť na počkanie svoj telefón, alebo notebook. Za tieto služby zaplatil síce o niečo viac. Super nápad, ktorý na Slovensku tiež už niekoľko rokov úspešne beží. Sám som si tak raz dal opraviť display môjho Iphona v Bratislavskom Avione.

Firma Tornad mala v troch nákupných centrách v Kyjeve svoje stánky. V dvoch z nich to išlo ako v lete na saniach a len s ťažkosťami sa držali na break-even. Zato stánok, ktorý bol v najväčšom nákupnom centre v Kyjeve – Ocean Plaza – to bola doslova tlačiareň na peniaze. Respektíve mohla byť.

Obrat tam bol cez 10.000 dolárov za mesiac, ale profit nejako podozrivo veľmi nízky. Tomáš svojim ukrajinských zamestnancom plne dôveroval, na čo som bol sám trochu skeptický. Po čase vyšlo najavo, že ho skutočne ošklbávali. Dokonca si najal manažéra, aby sliedil za pracovníkmi, ale všetci sa dohodli a šklbali Tomáša pokojne ďalej.

Sám som bol svedkom situácie, ako bývalí pracovník ukradol notebook, ktorý patril zákazníkovi. Alebo ako iný pracovník napísal faktúru na nejakú malú sumu a od zákazníka zobral podstatne viac peňazí za opravu. Vyšlo to najavo, keď sa zákazník vrátil s reklamáciou. Skrátka drzé klamstvá a ktoré sa diali až veľmi často. Tím ľudom sa nechcelo pracovať, boli leniví ako vši, stále pýtali väčší plat a keď prišiel zákazník, tak doslova kašlali na neho. Veď oni sú platení od hodiny, nie od počtu opráv. A keď im aj Tomáš ponúkol podiel z príjmu za opravy, to ich nezaujímalo. Chceli len väčší fixný plat. Aj v tomto sa prejavovala ázijská mentalita Ukrajincov. Tomášove nervy boli ako zo železa. Každý normálny človek by tým Ukrajincom tie notebooky roztrieskal o hlavu.

Biznis na Ukrajine je za normálnych podmienok a bez podpory „z hora“ nemožný. A žiaľ ešte aj v 2018 roku je to horšie a horšie.

Preto ďalej zostaňme čisto v rovine teórie, ak by Tomáš robil tento biznis v Európe. Ako prvé by bolo treba zatvoriť ostatné dve neprofitabilné pobočky a držať sa len tej jednej, ktorá mala krásny obrat. V tomto biznise je veľmi dôležité, kde sa daný stánok nachádza. V Ocean Plaza stál rovno pred supermarketom na prízemí. V ostatných dvoch obchodných centrách bol niekde na druhom, resp. až treťom poschodí, kde prejde mizivé percento ľudí za deň.

Ako som už písal, na Ukrajine bol problém so zamestnancami. To sa dalo vyriešiť iba tak, že by sa tam sám posadil a od rána do večera všetko reálne odsledoval. Zároveň by aj sám predával a komunikoval so zákazníkmi. Stále by prijímal a vyhadzoval neschopných ľudí, až kým by zostavil ten správny tým ľudí. Pretože okrem šikovného opravára potrebuje aj dobrého predajcu – a to v jednej osobe.

Pred časom som spoznal jednu slečnu, o ktorej píšem aj v mojej knihe a tá mi sama potvrdila, že hoci je Ukrajinka, musí vo svojich butikoch stále byť a sliediť za zamestnancami, inak ju sami jej krajania bez mihnutia oka ošklbú.

Facit: Opravovňa Iphonov a notebookov na Ukrajine

Tomášov biznis ale zakončil viac menej kvôli krvavému Majdánu a pádom girvni voči doláru. To bol ten posledný killer jeho podnikania. Je skutočne otázne, ak by neprišlo k pádu grivny, či by Tomáš neskôr našiel schopných zamestnancov a biznis by sa mu úspešne rozbehol. Veď v 4-miliónovom Kyjeve nie sú určite všetci iba klamári a určite by našiel ľudí, ktorí vedia šikovne opraviť a zároveň predať opravu Iphonu, alebo notebooku.

Tomáš má u mňa pre túto story skutočne veľký rešpekt a doteraz krútim hlavou, ako napriek veľkému počtu problémov, ktoré tam riešil, išiel stále s entuziazmom ďalej a veril vo svoju myšlienku.

Momentálne rozbieha jeden StartUp, o ktorom sa môžeš dočítať tu: lurity

Ak som to správne pochopil, ide tam o inteligentné reklamné panely, kde platíš iba za čas, ktorí sa potenciálny zákazník na reklamu pozerá. Tiež som sa mohol dočítať, že vyhrali aj niekoľko súťaží.

Ale ako majiteľa obchodu (predpokladám, že to budú koncoví zákazníci tohto systému), by ma zaujímali iba čísla, o koľko sa pomocou tejto technológie zvýši predaj v mojom obchode. To znamená, že treba zmerať predajnosť za určitú dobu s normálnym stacionárnym výkladom a potom za tú istú dobu zmerať predaje s inteligentným výkladom. Ak by sa reálne dokázala väčšia predajnosť hoci len o pár %, mali by sa tieto systémy predávať ako teplé rožky.

Ak sa ti článok páčil, zdieľaj ho s priateľmi. Ak máš akúkoľvek otázku napíš ju dolu do komentárov.

S pozdravom, Milan Marko